Pri pátraní po pôvode písiem rodiny Manual Grotesk nebolo ťažké vyloviť z pamäti čiernobiele obrázky z bývalého režimu – žiadna verejná udalosť, školská nástenka ani výklad sa nezaobišli bez hesiel o budovaní socializmu.

Tieto nápisy používali písma rôznych veľkostí, šírok aj hrúbok, ktoré však mali jedno spoločné – až na niekoľko tvarových a proporčných výnimiek boli konštruované vždy rovnakým spôsobom, a to úplne rovnako v celom vtedajšom Československu. A neostalo to iba pri budovateľských heslách, rovnakým spôsobom bolo skonštruované logo Jednoty, mnoho náhrobkov či pamätníkov má toto písmo vytesané do kameňa, nájsť ho možno v označeniach výrobkov Československej Tesly, nachádza sa na chodbách takmer všetkých pôvodných zdravotníckych zariadení, obálkach kníh a nakoniec teda aj na budovách vo forme smaltových tabuliek s číslami domov a názvami ulíc.

Ľudia, ktorí tieto nápisy vytvárali, čiže vtedajší aranžéri, priemyselní dizajnéri, projektanti či propagační výtvarníci, sa museli tento jednotný princíp konštruovania písma niekde naučiť, z nejakého konkrétneho a teoreticky aj jediného zdroja. Keďže som nepredpokladal, že by niekedy existoval nejaký predpis alebo smernica, ktoré by definoval podobu tohto písma – čo sa neskôr aj potvrdilo, zameral som sa na učebnice pre stredné odborné školy. Čím staršie, tým lepšie.

Objavil som niekoľko publikácií so zmienkou o tomto konštruovanom písme. Prvou bola publikácia Písmo v propagaci dvojice autorov Bohumil Lanz a Zdeněk Němeček z roku 1974, ktorá je z nájdených kníh najmladšia, ale ako jediná rieši kreslenie úzkeho grotesku nielen písacím nástrojom ako aj s použitím šablón. K tomu pridáva aj ukážku prerušovanej šablónovej verzie vhodnej na aplikáciu písma striekaním alebo tupovaním.

Ďalšou nájdenou publikáciou bola Metodika tvorby a radenia písma od slovenského autora Fridricha Moravčíka, prvýkrát vydaná roku 1969. Konštrukcia písma tu nie je riešená tak podrobne ako v ostatných publikáciách, autor sa podrobnejšie venuje predovšetkým radeniu písma (tu okrem iných spomína ako zlý príklad aj známy nápis HVIEZDOSLAV zo sokla jeho sochy v Bratislave). Ako v jedinej z nájdených publikácií sa tu však nachádza aj predloha cyriliky.

Tretiu publikáciu, ku ktorej sa mi podarilo dostať, považujem za tú najdôležitejšiu. Okrem toho, že je zo všetkých najstaršia, je tu až prekvapivo detailne popísaná konštrukcia písma, ktoré som hľadal. Publikácia Písmo a jeho konstrukce s podtitulom Příručka pro stavební obory českého autora Richarda Pípala, bola prvýkrát vydaná v roku 1954. Toto písmo, v knihe nazvané Grotesk – písmo úzke paličkové kolmé, je tu popísané vo forme podrobných inštrukcií o proporciách či šírkach ťahov, s návodom, ako jednotlivé znaky konštruovať.

Richard Pípal v predslove knihy píše:

Tato kniha vznikla proto, že veškeré publikace vydané u nás v oboru písma byly zaměřeny buď na písma typografická, nebo na písma volně psaná. V této knize je písmo nakresleno pro potřebu všech těch oborů, které se písmem zabývají, ať již je pro ně funkčním prostředkem nebo nezbytným doplňkem celého díla. Jsou to práce písmomalířské v různých materiálech, práce písmové kamenické, omítkářské, štukatérské, pasířské, klempířské apod. A protože materiál a nástroj mění vzhled i tvar písma, jsou tato písma svou stavbou i kresbou trochu odlišná od písem typografických.

V této knize jsou písma, která se hodí pro různé písmařské práce, hlavně však pro použití na stavebních objektech. V interiéru města není ulice ani objektu, kde by písmo, jako důležitá funkční složka, nemělo svým výrazovým účinkem závažný význam pro jejich vzhled. Proto i každá práce písmová má být jak tvarově, tak i barevně dobrým doplňkem architektury i její organicky zapojenou složkou.

Aj táto zmienka o uliciach a budovách ma presvedčila, že písmo popísané v tejto knihe mohlo slúžiť ako predloha písmam, ktoré sa na Slovensku používajú na uličných tabuľkách.

Richard Pípal vytvoril jednoduchý, ľahko zapamätateľný, ale pritom podrobný model konštrukcie písma, ktoré na minimálne 40 rokov (50. až 90. roky) prakticky zadefinovalo vizuálnu podobu československých ulíc. Každý znak pozostáva výhradne z rovných čiar a kružníc, písmo je vysoko modulárne a zároveň je jednoduché ho upraviť podľa potreby – stačí na začiatku zadefinovať základnú proporciu a všetko ostatné je ľahko odvoditeľné. To isté platí aj pre znaky, ktoré sa v predlohách nevyskytovali. Bez väčších komplikácií sa dajú dotvoriť tak, aby pohodlne zapadli medzi ostatné znaky a to len dodržaním proporcií a využitím už existujúcich modulov. Práve tejto jednoduchosti a praktickosti vďačí toto písmo za tak široké využitie.

Hoci s budovateľskými heslami a povinnou výzdobou okien a výkladov sa písmo z väčšej časti z verejného priestoru vytratilo, vďaka trvácnosti niektorých aplikácií – predovšetkým smaltových tabuliek, je doslova na každej ulici až dodnes. Akurát, že ho treba vo vizuálnom chaose občas chvíľu hľadať.