Ako som už spomínal skôr, názov Manual Grotesk je mojím vlastným interným pomenovaním veľkej rodiny, ktorá zahŕňa všetky písma konštruované podľa predlohy úzkeho kolmého grotesku Richarda Pípala z 50. rokov. Dve z týchto písiem, ktorých digitálne verzie som aj priamo nazval Manual Grotesk – Manual Grotesk A a Manual Grotesk B – sú najlepšou ukážkou konštrukčných princípov tejto širokej rodiny. Prečo však boli na smaltových uličných tabuľkách použité práve tieto písma?

Dôvodov sa ponúka niekoľko:

Jednoduchosť

Znaky rodiny Manual Grotesk pozostávajú výlučne z priamych línií a kružníc, ťahy majú uniformnú hrúbku, konštrukcia je maximálne utilitárna a bez ozdôb. Na vytvorenie nápisu nebolo potrebné používať žiadne špeciálne nástroje, stačilo obyčajné pravítko a kružidlo, s ktorými bolo nakreslenie jedného znaku pre skúseného dizajnéra naozaj otázkou niekoľkých sekúnd.

Šírka znakov

Jedným z najdôležitejších aspektov modelu Manual Grotesk je, že šírka každého písmena alebo čísla je pevne určená. Vyjadruje sa odchýlkou od šírky písmena H. Základným a najčastejšie používaným pomerom šírky a výšky je 3:7, pričom 1 je hrúbka ťahu. Väčšina znakov má šírku identickú (B, N, O, S), niektoré sú však užšie (E, F, L, T), iné širšie (A, M, V, W). Rozdiel v šírke je vyjadrený zlomkom šírky ťahu. Napríklad písmeno E je o 1/3 šírky ťahu užšie ako H, písmeno M je zase o 2/3 šírky ťahu širšie ako H, atď. Rovnako sú zadefinované medzery medzi znakmi ako aj najčastejšie kerningové výnimky, napr. páry AV alebo TA.

Tieto predpísané šírky, okrem zjednodušenia kreslenia, prinášajú jednu obrovskú výhodu. Čo dnes už možno prevratne nepôsobí, v analógovej dobe bolo neuveriteľne praktické – reálnu šírku celého riadku bolo možné vypočítať ešte pred začiatkom kreslenia textu. Stačilo spočítať šírku všetkých znakov v riadku – napríklad H (3) + A (3 + ½) + N (3) atď. – a potom podľa plochy vyhradenej pre text prepočítať, akú reálnu šírku v milimetroch či centimetroch bude mať jedna jednotka šírky. Tento rozmer už potom iba stačilo použiť pri kreslení znakov a text sa tak vždy presne vošiel do predpísaného formátu. Okrem iného to tiež umožňovalo text zarovnávať na stred alebo prispôsobiť medziznakové a medzislovné medzery pre dosiahnutie rovnakej dĺžky riadkov či rovnomerné vyplnenie priestoru.

Toto sa ukázalo byť obzvlášť užitočné práve pri výrobe uličných tabúľ. Na Slovensku majú totiž uličné tabule predpísanú veľkosť – 70 × 30 centimetrov – ako aj výšku textu – 9 centimetrov pre hlavný text, 5 centimetrov pre text vedľajší. Do týchto rozmerov je teda potrebné napasovať každý názov – Mýtnu ulicu (5 znakov) aj námestie Slovenského národného povstania (31 znakov vrátane medzier).

Technológia

Pre technológiu smaltovania, kde sa nápis ručne pomocou šablóny prenáša do tenkej vrstvy smaltového prášku, asi neexistuje vhodnejšie písmo ako Manual Grotesk. Jeho dizajn jednoduchý a geometrický, bez komplikovaných zákutí a hlavne bez pätiek.

Na šablóne sú medziznakové priestory vyrezané, takže písmená musia byť s okolitou plochou prepojené mostíkmi. Keďže väčšina znakov je hore a dole ukončená jednoduchými vertikálnymi alebo horizontálnymi ťahmi, je veľmi jednoduché znaky týmito mostíkmi ukotviť a po prenesení textu mostíky rýchlo odstrániť. Toto by bolo pomerne komplikované a časovo oveľa náročnejšie, ak by malo písmo pätky.

Rozšírenie

V neposlednom rade mohol ovplyvniť výber Manual Grotesku pre použitie na uličných tabuľkách aj fakt, že konštrukciu tohto písma ovládal každý absolvent strednej odbornej školy, ktorej zameranie aspoň okrajovo súviselo s písmom, teda nielen aranžéri a propagační výtvarníci, ale aj strojári a stavbári. V skorých 50. rokoch, keď už naplno prebiehala štandardizácia a uniformizácia takmer všetkého, a keď sa hromadne premenovávali ulice a námestia po politických pohlavároch, pracovná sila, ktorá už bola vybavená zručnosťou rýchlej konštrukcie písma, padla naozaj vhod. V časoch najväčšieho dopytu pracovali na nových tabuľkách v smaltovniach desiatky ľudí vo viaczmenných prevádzkach.

***

Variácie

Netreba zabudnúť ešte na jeden zaujímavý aspekt písmového systému Manual Grotesk. S týmito písmami pracovalo veľké množstvo ľudí v rôznych odvetviach a na rôznych miestach, čo automaticky viedlo k vzniku rôznych odchýlok a autorských variácií. Po celom Slovensku ich naozaj možno nájsť nepreberné množstvo. Variácie sa však nelíšia iba šírkou a tučnosťou – tento typ modifikácie systém v podstate podporoval.

Pod týmito variáciami mám na mysli konštrukčné zmeny a prispôsobenie si celkového výrazu písma, či už podľa osobných preferencií dizajnéra alebo na základe realizačného nástroja či technológie. V praxi boli nápisy písmami Manual Grotesk smaltované, ručne maľované, striekané pomocou šablón, vyrezávané z dreva alebo kovu, či tesané do kameňa. Výsledkom kombinácie týchto technológií s autorským vkladom dizajnéra tak vzniklo veľké množstvo originálnych odrôd. Tie najzaujímavejšie z nich by som chcel v rámci tohto projektu digitalizovať.

Osobitnú zmienku si zaslúži aj diakritika. Keďže v nájdených publikáciách je spomínaná iba veľmi okrajovo, ak vôbec, v praxi ju dizajnéri tvorili takpovediac voľným štýlom – častokrát bola zredukovaná na jednoduché geometrické tvary, inokedy zase až prekvapivo veľká a výrazná.

Medzi modifikáciami je možné nájsť aj také, ktoré dizajnéri urobili výhradne za účelom zjednodušenia si práce. Vhodnou ukážkou môžu byť uličné tabuľky – môžeme si všimnúť, že napríklad písmená E a F sú na nich často opticky širšie, než by mali byť. Je to preto, že dizajnér, ktorý názov ulice kreslil, si uľahčil počítanie dĺžky riadku tým, že ich spravil rovnako široké ako základné písmeno H, nie zúžené o 1/3 šírky ťahu. Taktiež, podľa originálnych predlôh by sa mali používať presahy oblúkov nad hornú a pod dolnú doťažnicu znakov, vďaka ktorým si oblé znaky zachovávajú rovnakú optickú výšku ako znaky bez oblúkov. Na uličných tabuľkách však presahy nájdeme len veľmi zriedka – ak aj boli na šablóne nakreslené, pri prenose textu zo šablóny na tabuľku boli v drvivej väčšine prípadov jednoducho zrezané.

Tieto chyby a nedokonalosti však krásne ukazujú, že Manual Grotesk bol ohybným systémom a že za každým nápisom stojí konkrétny dizajnér, živý človek. Tento ľudský element v digitálnom písme nenájdeme. Je možné ho imitovať, imitácia však s analógovými nápismi súperiť nemôže.